Pregled bibliografske jedinice broj: 436323
Bezsubjektové a bezpodmetové vety v slovenčine a v chorvátčine
Bezsubjektové a bezpodmetové vety v slovenčine a v chorvátčine // Riječ : časopis za slavensku filologiju, 1 (2010), 1; 144-160 (podatak o recenziji nije dostupan, članak, znanstveni)
CROSBI ID: 436323 Za ispravke kontaktirajte CROSBI podršku putem web obrasca
Naslov
Bezsubjektové a bezpodmetové vety v slovenčine a v chorvátčine
(Non-subject sentences and sentences withaut a grammatical subject in the Slovak and Croatian languages)
Autori
Tibenska, Eva
Izvornik
Riječ : časopis za slavensku filologiju (1330-917X) 1
(2010), 1;
144-160
Vrsta, podvrsta i kategorija rada
Radovi u časopisima, članak, znanstveni
Ključne riječi
vetný člen; gramatický subjekt (podmet); sémantický subjekt; aktívne (agensové) špecifikácie sémantického subjektu; neaktívne (nositeľské) špecifikácie sémantického subjektu; bezsubjektové vety; bezpodmetové vety (vety bez gramatického subjektu); subjektové vety; porovnavacia analyza
(sentence elements; grammatical subject; semantical subject; active specifications of the semantical subject; non-active specifications of the semantical subject; non-subject sentences (sentences without a grammatical subject); sentences with subject; comparative analysis)
Sažetak
V štúdii „Bezsubjektové a bezpodmetové vety v slovenčine a v chorvátčine“ sa oproti tradičnému vetnočlenskému prístupu k syntaxi kladie sémantický prístup. Terminologicky sa v ňom rozlišuje formálny, gramatický subjekt, v tradičnej slovenskej syntaxi nazývaný „podmet“ a sémantický subjekt s jeho aktívnymi (agensovými) a neaktívnymi (nositeľskými) špecifikáciami. Porovnávacej analýze sa podrobujú 3 typy slovenských a chorvátskych vetných štruktúr: 1. bezpodmetové a zároveň bezsubjektové vety stvárňujúce rôzne atmosférické deje a stavy ; 2. podmetové, no bezsubjektové vety, ktoré majú subjektový význam zahrnutý v obligatórnom participante locus ; 3. bezpodmetové a bezsubjektové či subjektové vetné štruktúry stvárňujúce stav prostredia alebo fyzický či psychický stav živého organizmu. Pri analýze sa vychádza z typovo zhodných výsekov skutočnosti (denotatívnych situácií) a porovnania ich všetkých možných formálnych (a zvyčajne zároveň sémantických) obmien (jazykových situácií). Takýto prístup umožňuje precíznejšie vystihnúť syntaktické zhody a rozdiely medzi porovnávanými jazykmi a v jazykovej praxi sa výsledky takejto analýzy dajú využiť pri vyučovaní cudzích jazykov.
Izvorni jezik
Ostalo
Znanstvena područja
Filologija
Napomena
Članak je napisan na slovačkom jeziku.
POVEZANOST RADA
Projekti:
130-1300869-0634 - Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim (Sesar, Dubravka, MZOS ) ( CroRIS)
Ustanove:
Filozofski fakultet, Zagreb