Pregled bibliografske jedinice broj: 1117760
Vplyv rozšírenia Európskej únie na lexiku slovenského a chorvátskeho jazyka (jazyková situácia po piatich rokoch)
Vplyv rozšírenia Európskej únie na lexiku slovenského a chorvátskeho jazyka (jazyková situácia po piatich rokoch) // Riječ : časopis za slavensku filologiju, 6 (2010), 3 (2010), 51-63 (domaća recenzija, članak, znanstveni)
CROSBI ID: 1117760 Za ispravke kontaktirajte CROSBI podršku putem web obrasca
Naslov
Vplyv rozšírenia Európskej únie na lexiku slovenského a chorvátskeho
jazyka (jazyková situácia po piatich rokoch)
(Impact of the enlargement of the European Union on the lexicon of
the Slovak and Croatian languages (language situation after five
years))
Autori
Machata. Martin
Izvornik
Riječ : časopis za slavensku filologiju (1330-917X) 6 (2010), 3
(2010);
51-63
Vrsta, podvrsta i kategorija rada
Radovi u časopisima, članak, znanstveni
Ključne riječi
slovenský jazyk, chorvátsky jazyk, lexika, európsky integračný proces, globalizácia, internacionalizmy, europeizmy, metaforická a metonymická derivácia, kalkovanie, publicizmy.
(Slovak language, Croatian language, lexicon, European integration process, globalization, internationalisms, Europeanisms, metaphorical and metonymic derivation, calculation, publicisms)
Sažetak
V práci sa analyzuje vplyv rozšírenia Európskej únie na jednotlivé lexikálne procesy v slovenskom a chorvátskom jazyku. Nadväzuje sa na výstupy predchádzajúcej štúdie z roku 2005, pričom sa kladie dôraz na nový materiál a posun v tendenciách, ak k nim medzičasom došlo. Ťažisko práce je na pomenovaniach s komponentom euro- a Európa, raste slovnej zásoby pomenúvajúcej nové skutočnosti a revitalizácii niektorých lexém. Celkovo sa ponúka na základe prieskumu dostupnej relevantnej literatúry a tlače záver, že najväčším katalyzátorom zmien v lexike jednotlivých jazykov je práve prístupový proces danej krajiny do Európskej únie. Ako vyplýva z porovnania súčasnej jazykovej situácie na Slovensku a v Chorvátsku, tieto zmeny sú momentálne dynamickejšie v Chorvátsku, kde je prístupový proces ešte otvorený, kým na Slovensku s päťročným odstupom po jeho vstupe do EÚ možno konštatovať ustálenie lexikálneho repertoáru v porovnaní so situáciou spred 5 – 10 rokov, keď sa do slovenčiny dostala väčšina nových lexém súvisiacich so vstupom krajiny do európskych inštitúcií. Práve počas prístupového procesu si jazyk danej krajiny vytvára potrebný aparát na pomenúvanie prebiehajúcich politicko-spoločenských zmien. Preto možno predpokladať, že kým v Chorvátsku majú mnohé pomenovania príznak novosti, na Slovensku už ekvivalentné pomenovania tento príznak stratili.
Izvorni jezik
Ostalo
Znanstvena područja
Politologija, Sociologija, Filozofija, Interdisciplinarne humanističke znanosti
POVEZANOST RADA
Ustanove:
Filozofski fakultet, Rijeka,
Filozofski fakultet, Zagreb