Napredna pretraga

Pregled bibliografske jedinice broj: 286147

Farmový chov pernatej zveri v Chorvátsku


Grubešić, Marijan; Tomaić, Marin; Krapinec, Krešimir
Farmový chov pernatej zveri v Chorvátsku // Chov malej zveri na Slovensku, Zbornik referatov z medzinarodnej konferencie / Hell, Pavel ; Slamečka, Jaroslav (ur.).
Bratislava: Vyskumny ustav živočišnej vyroby Nitra, 2004. str. 54-63


Naslov
Farmový chov pernatej zveri v Chorvátsku
(Feather game farming in Croatia)

Autori
Grubešić, Marijan ; Tomaić, Marin ; Krapinec, Krešimir

Vrsta, podvrsta i kategorija rada
Poglavlja u knjigama, stručni

Knjiga
Chov malej zveri na Slovensku, Zbornik referatov z medzinarodnej konferencie

Urednik/ci
Hell, Pavel ; Slamečka, Jaroslav

Izdavač
Vyskumny ustav živočišnej vyroby Nitra

Grad
Bratislava

Godina
2004

Raspon stranica
54-63

ISBN
80-88872-37-5

Ključne riječi
Pernata zver, Chorvátska, bažant, farmovi chov, prepelice, jarabica, viržinska prepelica, autochtónne kuropty horské
(Pernata divljač, Hrvatska, fazan, umjetni uzgoj, prepelice, trčka, virđinijska prepelica, jarebica kamenjarka)

Sažetak
Farmový chov pernatej zveri je v Chorvátsku známy od roku 1870. Pristúpilo sa k nemu, tak ako aj v ostatných európskych štátoch za účelom uspokojenia zvýšených požiadaviek na pernatú zver na pol’ ovnicke účely. Išlo však aj o jeje osídlenie do tých oblastí, v ktorých sa nevyskytovala, hoci životné podmienky tam pre nu boli priaznivé. Je nesporné, že najúspešnejším drugom v tomto introdukčnom snažení bol bažant. Je vel’ mi žiadúcou pol’ ovnou zverou a práve preto sa aj najviac chová farmovo. Dopyt na trhu po nom sa neustále zvyšuje a od toho sa odvíja, ako je známe aj produkcia, čo bolo dôvodom na budovanie fariem na chov pernatej zveri v celom Chorvátsku. Rozmanitost‘ biotopov podnietila aj druhovú diverzitu farmovo chovanej zveri, takže okrem bažantov sa v súčasnosti takto chovajú aj prepelice, jarabice viržinske prepelice, autochtónne kuropty horské a introdukované kuropaty chukar, ako aj kačice divé. Počet chovanej zveri sa neustále menil, ale v ostatnom čase vzniká stále viac malých fariem. V niektorých z nich sa chová len jeden alebo dva druhy zveri. Objem produkcie závisí od dopytu, technologických postupov, vybavenia a kapacity jednotlivých fariem. Okrem technológie farmového chovu d’ alšim problémom je fáza prevodu umele odchovanej zveri z fariem do prírody za účelom jej odlovu alebo zazverenia reviru. Ak sú technologické postupy v tejto fáze prevodu zveri do vol’ nej prírodny nevyhovujúce, vznikajú obrovské straty. Tieto su často také vel’ ké, že sa nastol’ uje otázka ekonomickej efektivnosti umelého chovu pernatej zveri a jej vypúšt’ ania do prírody. Tomuto problemu sa už venovalo vel’ mi vel’ a pozornosti, takže na základe výsledkov vedeckého výskumu sa zavádzajú zlepšené postupy zaobchádzania so zverou počas jej adaptačnej fázy. Doterajšie výskumy sa týkali v prvom rade vypúšt’ ania umelo odchovaných bažantov do vol’ nej prirody.

Izvorni jezik
Slo

Znanstvena područja
Šumarstvo



POVEZANOST RADA


Ustanove
Šumarski fakultet, Zagreb